Vitajte na mojej stránke. Vyše dvadsať rokov vyrábam frivolitky a keďže je to veľmi pekná textilná technika budem rada, keď zaujme viacerých. Dúfam, že začnete skúšať aj vy frivolitky tento starý typ ručných prác. Robievam aj rôzne prezentácie najmä v kluboch dôchodcov ale aj na jarmokoch ľudových remesiel. Pokiaľ by ste mali záujem, rada Vám ukážem túto techniku. Keďže na slovenskom trhu nie je žiadna publikácia ktorá sa zaoberá frivolitkami, mám pripravenú aj brožúrku ako robiť frivolitky pre začiatočníkov. Podľa mojich skúsenosti je frivolitkovanie lepšie vidieť na živo.
F R I V O L I T K Y - zaujímavá ručná práca
Na tejto stránke vám predstavujem frivolitky, ktoré patria medzi málo známe textilné techniky. Nepatria k typickým slovenským ručným prácam, ale sú veľmi pekné a preto by bolo škoda aby táto technika zanikla. Názov je odvodený od francúzskeho slova frivolité a dalo by sa predpokladať že pochádzajú z Francúzska. Niektoré zdroje však uvádzajú že pochádzajú z Talianska alebo z Orientu, čo by bolo pravdepodobnejšie, lebo takmer všetky druhy čipiek sa dostali do Európy z tadiaľto. Anglické pomenovanie je tatting a v talinčine chiacchierino.
Metóda viazania bola používaná už v starom Egypre a v Číne. Frivolitky boli obľúbenými ručnými prácami už od 16. storočia. Člnky ktoré sa používali pri práci boli zhotovené zo vzácnych materiálov, zo slonoviny, zlata, striebra, často vysádzané drahými kameňmi. Medzi európskou šľachtou bolo dokonca v móde dať sa maľovať s člnkom v ruke.
Technika viazania frivolitiek je trochu náročnejšia ako napríklad háčkovanie a preto je menej rozšírená. Tvoria ju oblúčiky a slzičky. Väčšinou sú to kvetinové vzory. Touto technikou sa dajú robiť rôzne dečky, okraje na dečky a rôzne drobné aplikácie, ktoré sa môžu použiť aj na odev. Na skrášlenie a oživenie sa môžu použiť aj korálky.
Pracovné potreby k frivolitkám
Člnok na frivollitky 
je zhotovený z dvoch oválnych platničiek z umelej hmoty, v strede spojených kolíčkom s malým otvorom na upevnenie nite. Platničky sú vyformované do aerodynamického tvaru tak, aby sa hroty na koncoch tesne dotýkali a tak zamedzili samočinnému odvíjaniu nite, keď člnok vypadne z ruky. Po zaistení nite v strede člnka niť pretláčame medzi hrotmi, pričom počujeme mierne puknutie. Priadzu navinieme až po okraj člnka.
Priadza
musí byť dostatočne pevná, aby sa pri zaťahovaní slzičiek netrhala a hladká, aby nerovnosti na jej povrchiu nebrzdili pohyb uzlíkov. Bežne sa používa vyšívacia perlovka, alebo háčkovacia priadza. Ja používam háčkovaciu priadzu č. 10, alebo č.20. Čím vyššie číslo priadze, tým je tenšia a teda aj frivolitková čipka je jemnejšia. Vytorená práca je dostatočne pevná, tak že niekedy nie je potreba škrobiť.
Háčik
veľkosť háčika volíme podľa hrúbky priadze a slúži iba na spájanie slzičiek, alebo oblúčikov.
Špenlíky
používam tenké s farebnou hlavičkou a slúžia iba na páranie chybných uzlíkov.
Vážené dámy, pokiaľ máte nejaké otázky týkajúce sa frivolitiek (frivolitkovania), rada Vám odpoviem cez knihu návštev, alebo prostredníctvom mailu.
Každý záujem o frivolitky ma poteší. Anežka Komárová
